Translate

ALL PUBLICATIONS HERE

https://issuu.com/jofredeorosz

sobota 26. januára 2013

ĽUDO MIKULA - JÁNOŠÍK alebo : 325. výročie narodenia JURAJA JÁNOŠÍKA


MIKULOV JÁNOŠÍK




25. januára 2013 sme si pripomenuli 325. výročie narodenia najznámejšieho slovenského či hornouhorského, pre našich severných susedov aj poľského, zbojníka - Juraja Jánošíka. Určite by som nerád v tomto článku polemizoval o tom, do akej miery jeho legendu vytvorili štúrovci a do akej miery ju spotvorili komunisti. Výsledným mixom národnobuditeľskej a protikapitalistickej ideologickej mytológie a literatúry, či neskôr kinematografie, neodhliadajúc od samotnej ľudovej slovesnosti, je postava Juraja Jánošíka, akú poznáme a vidíme dnes. Samozrejme, táto pestrá a hlboká studnica legiend, ktoré sú popretkávané aj historickými faktami, priťahovala i komiksových tvorcov, a to či už v minulosti, alebo aj dnes. Jedným z autorov, ktorý sa do jánošíkovskej tematiky pustil, bol aj Ľudovít Mikula, veľmi dobre známy z Bubliniek, Fantázie, Bublín a z množstva iných periodík.

Dovoľujem si však tvrdiť, že napriek tomu, že Mikula využíva takmer všetky pramene (či už faktografické diela, alebo beletriu, prípadne ústnu ľudovú slovesnosť, možno aj kinematografiu), mieša ich prakticky aj so svojou osobitnou citlivosťou a láskou k látke, čím je jeho verzia zatiaľ tou najlepšou, akú slovenská komiksová scéna videla. Jeho Jánošík vznikal v 90-tych rokoch, keď sa chcel autor venovať prevažne slovenskej tematike, dokončená bola približne v roku 1992. Nebola nikdy, napriek všetkým snahám autora v 90-tych rokoch, no i v súčasnosti (s pomocou Bublín), oficiálne „knižne“ vydaná.

Mikulov Jánošík má  50 strán (alebo, ak chcete, 25 listov), vrátane 2 samostatných obálok. Je ladená do čierno-biela, ide o klasickú ručnú kresbu a lettering. Pasáže „faktografické“, ako aj pasáže zamerané na fabulu, sú rezko striedané akciou, ktorá, ako som už povedal, vykazuje nielen osobitý, intímny prístup, ale aj hĺbkovú analýzu historický reálií, a to zo všetkých strán, aby tak mohol Mikula bez okolkov a prirodzene predostrieť svoju verziu Jánošíka tak, ako to neurobil nikto pred ním a ani po ňom.

Je to vlastne akási „pomôcka“ k hodinám dejepisu či slovenskej literatúry, ako aj k iným predmetom, podaná veľmi čitateľnou a ľahkou (no nezľahčenou) formou, s osobitným zreteľom pre mladistvého čitateľa. Jednoducho to, čo tento komiks pre slovenskú komiksovú, ergo literárnu, scénu predstavuje, je ťažko opísateľné. Navyše, komiks nie je písaný alebo kreslený s tragikomickým, parodickým či politickým, spoločensko-kritickým podtextom (dnešnej) doby, ako to urobili iní autori (aj u nás v Bublinách). 

Ako jeden z naozaj mála ľudí som sa mohol dostať k jeho finálnej podobe a rád by som týmto apeloval na ministerstvo kultúry, sponzorov, či vydavateľov, a to najmä slovenských, aby sa zamysleli nad týmito riadkami (pretože komiks v žiadnom prípade nie je brak a už vôbec nie v tomto prípade) a Mikulov komiks samostatne alebo v rámci autorovej antológie vyšiel na papieri tak, ako si to autor praje a jeho dielo zaslúži. Tak, ako aj ďalší „domáci“ autori a ich (komiksové) diela. No dnes, osobitne dávam na zreteľ životné dielo Ľudovíta Mikulu. Možno vyjde kdesi v Poľsku alebo v Čechách (ako je to v poslednom čase u Jánošíka zvykom), či za veľkou mlákou, ale... to by bola nakoniec hanba, či?

S dovolením autora pripájam k článku niekoľko ukážok diela.














- jofre -éj koťuhy pánske!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára